Už dlhší čas rozmýšľam, čo je vlastne náplňou mojho života...
Hneď ako som zmaturoval, som nastúpil do práce...od základov sa môj život zmenil...všetko čo som považoval sa samozrejmé a isté je preč...nemám čas na kamarátov, na oddych ani moju lásku...za rok som neprečítal ani jednu knihu, čo sa mi ešte nestalo...som nejak prázdny a pomaly si uvedomujem, prečo je matka stále unavená...ani nie práce ale z toho stereotypu. Stále dokola to isté...žiadne odklony...aj sa som to spozoroval...stále mi vraví, že mám 20 rokov a musím si užívať život pokiaľ môžem...lenže ako? Akonáhle sa do toho dostanem, už je to len čakanie na dôchodok a smrť...
Komentáre
Ja ti neviem,mám svoj vek a
Na stereotyp je kopec možností,ako sa ho zbaviť..začni trebárs tým,že si vymaluješ izbu...potom hobby a aj kniha čo na otvorenie listov čaká.
Súčasná doba núka toĺko možností sa realizovať,že v časoch mojej mladosti som o tom len sníval pri počúvaní západných rádii..:)
jediny sposob ako prekrocit hranice stereotypu...