...čítaš tieto riadky, pomaly začínaš chápať význam písmen, ktoré dávajú do kopy slová. Už teraz si v hlave vytváraš názor o zmysle písania týchto riadkov, zatváraš oči a končíš. Veď je to riadna blbosť, myslíš si...
...a o tomto som chcel práve písať. Mám jednu príhodu z vlastnej skúsenosti. Keďže medzi moje záľuby patria aj počítačové hry, tak je jasné, že sa o nich bavím aj s kamarátmi. Dávnejšie som začal hrávať Diablo 2, čo je hra o ktorej kvalite vedia milióny hráčov na celom svete. Lenže mám kamaráta a asi takto vyzeral rozhovor na tému „Hrám D2 a baví ma to“:
Ja – On
-Nazdar, počuj, čo teraz drtíš?-
- Ale, šak nemám čo hrať, už ani NHLka ma nežere!-
- Ja som si zohnal Diablo 2 aj s datadiskom, jaka to je brutálna parenica!!!-
- To je čo za štýl hry?-
- Ono je to brutálne erpegéčko, taká hovadská rubanica!-
- Ježíš, RPGčka sú strašné hovadiny!!! Šak to len klikáš a sekáš a mlátiš a nič z toho!-
- A hral si to?-
- Nie! Veď to je strašná pi.ovina!
-Aha!-
No a tento rozhovor sa skončil. Povedzte, ľudia, prečo robíme závery a názory na veci, osoby alebo aj na také banálnosti ako sú počítačové hry už vtedy, keď ani nevieme o čo ide? Ako môže niekto niekoho/niečo odsúdiť ešte pred tým ako spoznal všetky klady a zápory. Veď mi ich vlastne ani nemôžeme spoznať, lebo nechceme. Preto Vám vravím, nedajte na nikoho, verte len sami sebe, lebo každý ma tendenciu prekrúcať a klamať, veď sme iba ľudia...
Komentáre